Rieka Poprad 1979

Stará Ľubovňa Nalodenie, Čirč Vylodenie

....Venujeme sa okoliu, hrad Ľubovňa je za nami, objavujú sa zrúcaniny hradu Plaveč. Za mostom je malá perej, splavenie nerobí problémy, lode z laminátu režú každú vlnu, gumové člny vlnu kopírujú. Takýchto perejí, väčších a krajších bude na poľskom území veľa. Úsek pred Orlovom je nepríjemný, v riečisku vidno bóje, vytyčujú plavebnú dráhu nákladným člnom, ktoré prevážajú štrk a piesok, prekonanie tohto úseku stojí veľa síl. Pred mostom v Orlove sa rýchlosť prúdu zväčšuje, hať z navŕšených kameňov je príjemným prekvapením, po niekoľkých zákrutách sme v cieli prvej etapy.

Druhý deň plavby sa prebúdza do vlhkého rána, panuje chladné počasie, obloha je pokrytá šedými mrakmi, neprší. Stanový tábor v Čirči dýcha pokojne. Poniektorí majú za sebou raňajky, iní len vstávajú, nedôverčivo hľadia na sivú oblohu. Táborom sa rozlieha ostrý zvuk píšťalky vedúceho plavby, zo spacích vakov vyliezajú tí, ktorí si chceli pospať, ale na pokojné raňajky niet času. Stany a príslušenstvo miznú vo vreciach, plošina sprievodného nákladného auta sa zapĺňa. Starostlivo odkladáme osobné doklady do nepremokavých vrecúšok, sadáme do plavidiel, službe hlásime štartovné čísla a plavíme sa v ústrety štyridsaťpäť kilometrom druhej etapy.

Čirč, Malý Lipník Nalodenie

Mníšek nad Popradom, Piwniczna Vylodenie

Splav sa stal zaujímavým, rieka netečie otvorenou krajinou, ale kliesni cestu horami, obchádza Kurčínsku Maguru (894 m) na našej strane a Kračoník (939 m) v Poľsku. Účastníci plavby venujú pozornosť okoliu, každý chce zbadať hraničný kameň, kedy rieka Poprad začína tvoriť spoločnú slovensko-poľskú hranicu. Plavíme sa popod visutý mostík, vidno hájovňu Kurčín, plavbu robia zaujímavou ramená rieky.

V jednom ramene je zakliesnený strom, silný prúd strháva plavidlo, stačí pár záberov pádlom a nárazu možno zabrániť, lebo manévrovať s loďou v haluzine a silnom prúde je nebezpečné, treba sa vrátiť do hlavného koryta. Plavíme sa popod železničný most, rieka tečie poľským územím, štátna hranica pokračuje lesnatým terénom. Za ďalším železničným mostom sa údolie otvára, blížime sa k Mušine, tešíme sa na chvíľu oddychu na suchej zemi, vystupujeme z plavidiel, obedujeme, píšeme prvé pozdravy domov. Obyvatelia Mušiny ochotne ukazujú cestu k obchodnému domu, obzeráme si vystavený tovar, ale nekupujeme, ideme späť k lodiam.

Nechávame sa unášať prúdom, kolísať vlnami, za nami je Legnava, naľavo vidno rázcestie do Stariny s autobusovou zastávkou. Za Malým Lipníkom rieka začína meandrovať, železnú konštrukciu na kóte 565 m vidíme zo všetkých svetových strán, rieka sa vôkol nej neustále kľukatí. Napravo sú kúpele Žegiestov, pristávame, hýbeme skrehnutými dolnými končatinami. Znova sadáme do plavidiel, pred nami je pätnásť kilometrov plavby, vľavo je minerálny prameň Sulínka so zásadito-zemitou vodou. Pomalé úseky sú striedané úsekmi s veľkým spádom, možno na nich skúšať vlastnú vodácku zručnosť, jazdu bokom vo vlnách, otáčanie lode, zavesenie do valca, výjazd do protiprúdu.

Okolie je tu turisticky veľmi vďačné, jeho návštevnosť spevnením lesnej cesty do Mníšku nad Popradom iste vzrastie, sledujeme priebeh prác pri spevňovaní brehu rieky, činnosť ťažkých mechanizmov v kameňolome na poľskej strane, diskutujeme na tému ochrany životného prostredia. Plavba rýchle ubieha, objavuje sa kostolná veža v Mníšku, niekoľko desiatok metrov po prúde rieka Poprad opúšťa spoločnú hranicu a razí cestu k sútoku s Dunajcom. Posledné kilometre splavu bývajú spravidla najťažšie, tak je aj tesne pred koncom dnešnej etapy, únava sa hlási čoraz nástojčivejšie. Pivničná pôsobí slávnostným dojmom, pristávame na ľavom brehu rieky za taktov rezkej hudby, službe nezabúdame nahlásiť štartovné čísla. Lode vyťahujeme na breh a s úsmevom na tvári ideme do výstavby stanového mestečka.

Piwniczna Nalodenie, Stary Sącz Vylodenie

Ráno nás prebúdzajú príjemné tóny hudby z ampliónu veliteľského vozidla a hrejivé slnečné lúče, pod ich záplavou tábor pripomína rozkvitnutú lúku. Na dlhé vylihovanie niet času, rýchlo treba pripraviť raňajky, pobaliť, pripraviť na štart dvadsať kilometrov dlhej záverečnej etapy, v rámci ktorej sa uskutočnia aj preteky v zjazde s cieľom v Rytre. Súťažiť budú muži i ženy na nafukovacích a skladacích člnoch, pontónoch, kajakoch, nerozhoduje len kondičná pripravenosť, ale aj kvalita plavidla.

Víťazia lode s klinovým dnom, tie sú málo stabilné, neobratné, ale veľmi rýchle, z pretekov odchádzajú ako víťazi poľskí športovci, my získavame body v triede nafukovacích člnov. Z Rytra už ďalej po prúde sa netreba naháňať, máme turistické tempo. Jazdíme v prúdnici, jazda je najrýchlejšia a nechýbajú vysoké vlny, v ktorých otvorené dvojmiestne kajaky majú veľa problémov so zalievajúcou vodou. Nechýbajú ani obťažné úseky, zvlášť zaujímavý je úsek pred cieľom dnešnej tretej etapy. Tvar prúdnice pripomína veľké S, s valcom vzbudzujúcim náš rešpekt. Na brehu stoja záchrancovia, ochotní, v prípade potreby pomôcť. Plavba pokračuje nerušene, pristávame na pravom brehu, tešíme sa zo splavenia deväťdesiat kilometrového úseku rieky Poprad.

Po štvrtýkrát budujeme stanový tábor, sušíme veci, popoludní odchádzame autobusom za nákupmi do mesta Nový Sonč, ochutnávame chutnú poľskú zmrzlinu. O deviatej hodine večer začínajú slávnosti. Takmer dvadsaťtisícový dav divákov sleduje na prírodnom javisku obrovských rozmerov dejiny novosondieckeho kraja. V žiari reflektorov vidno povozy idúce historickou soľnou cestou dolinou Dunajca, furmanov a obchodníkov čakajúcich na vstup do mesta, po rieke sa plavia plte s veselou šľachtou. Ráno nadišiel čas rozlúčiť sa s novými priateľmi. Skôr než odídeme, rôznymi, spomienkovými a spotrebnými predmetmi sú za preukázané výkony odmeňovaní, tí najlepší. Do videnia priatelia vodáci, do videnia na vode!