Biela voda, Dunajec

Bukowina Tatrzańska, Nalodenie

Krościenko nad Dunajcem, Vylodenie

....Nocujeme v chladnom tatranskom prostredí. Ráno doplňujeme zásoby potravín v Ždiari a onedlho prekračujeme štátnu hranicu v Lysej Poľane. Tu získavame aj prvú informáciu o namáhavosti splavu za terajšieho stavu vody. Horský potok Biela voda tečie niekoľko metrov od colnice a na desaťkilometrovom úseku tvorí štátnu hranicu. V jeho koryte zisťujeme málo vody, nie však natoľko, aby sa plánovaná akcia nemohla uskutočniť. Skôr než sadneme na vodu, navštívime Zakopane, v ktorom v tom čase vrcholia medzinárodné folklórne slávnosti.

Bukovina Tatranská. Zastavujeme za mostom cez rieku Biela voda a skladáme lode na vodu. Splavujeme. Nie, nie je to oddychová záležitosť. V koryte je málo vody a prúd silný. Ak nechceme rozmlátiť loď, treba jazdiť pozorne a pomalšie ako je rýchlosť prúdu. No aj tak nárazom na okruhliaky, ktorými je dno riečiska husto posiate, nemožno zabrániť. Nezriedka sa stáva, že voda sa zrazu stratí medzi kameňmi a loď ostane sedieť na štrkovej lavici. Preto treba dodržiavať dostatočný odstup od predchádzajúceho jazdca.

V miestach, kde sa rieka rozlieva do šírky, je výhodné prekonať prekážku pešo. V horských riečkach je to otázka pár metrov a rieka znova tečie zúženým korytom. Vhodným plavidlom na takéto šutrovačky sú kajaky zo Serede, ich kvality už ocenil nejeden vodák-turista. Veľmi trpia lode s tenkým dnom a kanoe so zníženou manévrovacou schopnosťou. Zaujímavé sú úseky kde je náhly zlom dna a prudký spád riečiska. Rútiaca sa masa vody zahaľuje balvany do peny, loď sa v nej úplne stráca, človek je pod sprchou. Sústredenie mu možno vyčítať z tváre. Pravdepodobnosť kúpeľa v priezračnej zelenomodrej ľadovej vode je veľká. Stačí trochu poľaviť v pozornosti, alebo zvoliť nevhodný nájazd do valca.

Pod mostom železnej konštrukcie neďaleko od dedinky Trybš máme pristavený autobus. Viacerí sa rozhodli prerušiť plavbu. Jedni šetria lode, iní nemôžu pokračovať kvôli trhlinám v plavidle. Rozdeľujeme sa na dve skupiny. Väčšina pokračuje v plavbe, zoznamuje sa s meandrami dolného toku rieky, ostatní sa presúvajú do Dembna v autobuse, tu sadajú do lodí a splavujú Dunajec. Zanedlho sa obe skupiny spoja. Splavenie približne osemnásť kilometrového úseku Bielej vody pri obťažnosti WW II je našim úspechom. Škoda, že nebolo o niekoľko čísel vody v koryte viac. Pravda, to by aj obťažnosť splavu stúpla o jeden stupeň.

O pár rokov bude stáť na Dunajci priehradný múr. Dnes sa plavíme miestami, kde výkopové práce a povrchové úpravy okolia sú v stavebnom štádiu. Aj tak je problematické vybrať najvhodnejšiu plavebnú dráhu. Rieka sa kľukatí pomedzi horami štrku, prekážkami v plavbe sú aj plytčiny. Situácia sa zlepšuje pred autokempingom v Čorštyne. Tam táboríme, robíme údržbu plavidiel, nocujeme.

Ráno pokračujeme v plavbe. Obdivujeme čorštynský a nedecký hrad na bralách nad riekou, prekonávame zaujímavý úsek zvaný Vtáčika skok, ešte pár kilometrov a sme na neutrálnej vode. Zdravíme slovenských rybárov, zastavujeme v prístave pltí vo Vyšných Šromovciach, občerstvujeme sa. Plavbu prielomom Dunajca krátime družnou rozpravou s poľskými pltníkmi. Neskoro poobede pristávame v Kroščenku a v neďalekom lesíku staviame stany. Do zotmenia ostáva pár hodín, preto robíme prehliadku okolia, ochutnávame minerálnu vodu z prameňa Mária. Košičania sa odvážajú na koči do kúpeľnej Ščavnice. Skutočne originálnym taxíkom.

Ráno je obloha zatiahnutá, prší, viacerým sa nechce na vodu. Rozhodujeme sa splavovať len niekoľko kilometrov. Svojou nedisciplinovanosťou urobíme vedúcemu plavby veľa starostí. Až na moste smerom do Starého Sonča sme všetci pohromade. Presúvame sa do Nového Sonča, nakupujeme darčeky, suveníry a cez colnicu v Mníšku nad Popradom sa vraciame obohatení o množstvo nových zážitkov na Slovensko.