Genealógia

Prvú písomnú zmienku o priezvisku Mamrila/Mamrilla nachádzame v listine „URBAR Ossadi neb Dedini Lypnik rečenej ku panom Görgey Boldicsarovi, ku pana Szent Ivanyi Janosa pozusstalej Vdovej, panu Doloviczenyi Görgyovi, Lány Palovi, a ginssim v Urbarsskej Tabelle vyloženim Panom prinaližiczej“ z 12. júla 1770, v ktorej sú zaevidovaní Misso Mamrila a Fecsko Mamrila ako sedliaci šľachtickej rodiny Szentivanyiovcov. Územie Marmuľa nachádzame pod masívom Haligovských skál na ľavom brehu rieky Lipník na okraji zaniknutej osady Svätý Peter, písomne doloženej rokom 1323, založenej na majetku rodiny Görgeyovcov, dnes je súčasťou zastavanej časti obce Haligovce.

Vývojový reťazec zápisov priezviska má podobu Marmula - Marmila - Mamrila/Mamrilla. Písmeno „u“ sa v dobových zápisoch používalo vo význame dnešného mäkkého „i“ alebo tvrdého „y“ - uveďme, že Olupnuk/Olupnyk je Starý Lipník, Monasturhel je miestom pre monastýr - kláštor východného obradu. Koncovka „la“ môže byť aj skrátením zápisu slova „land“ - v roku 1896 priplávala do Spojených štátov amerických z prístavu Liverpool loď Aurania, jej pasažierom bol devätnásťročný fín Iohs Mamriland. Mamry je jazero Mazúrskej jazernej pahorkatiny neďaleko poľsko-litovských hraníc a ruskej územnej enklávy Kaliningrad/Königsberg/Kraľovec, Mamrich je územie v katastri mesta Podolínec. Priezvisko Mamrila/Mamrilla tak môže byť pôvodu fínskeho, litovského, prušiackeho, ale nevylučujeme pôvod slovanský alebo románsky (Marmilla - Sardínia - Taliansko).

Capitulum ecclesiae de Spiš mandatum Karoli, regis Hungariae, 26. mart. 1314 datum transscribit silvamque metatam comitiIulae statuit.

Excellentissimo domino suo Karolo, dei gracia illustri regi Hungarie, capitulum ecclesie beati Martini de Scepus oraciones in domino debitas ac devotas cum desiderio fideliter serviendi. Litteras vestre serenitatis, per comitem Iulam nobis exhibitas, debito cum honore recepimus in hec verba: Nos itaque mandatis vestris obedientes, ut tenemur, una cum predicto homine vestro nostrum misimus hominem pro testimonio ad premissa exequenda. Quiquidem ad nos reversi dexerunt requisiti, quod ipsam silvam, coram commetaneis et vicinis suis reambulatam, vacuam et habitatoribus destitutam invenissent vestreque collacioni pertinentem eandemque comiti Iule statuissent nullo contradictore existente. Cuius quidem terre mete a capite Lypnice a parte meridionali incipiendo usque ad Donauich extenditur et vicini eius sunt a parte orientali Lyblou, a parte occidentali Kokos, a parte meridionali comes Stephanus. Hec vestre serenitati duximus rescribendam, quoniam sic recepimus in mandatis. Datum in crastino beati Luce ewangeliste, anno domini M CCC XIIII.

Originale desideratur. - Apographum insertum est confirmationi Karoli, regis Hung., 16. oct. 1315 datae insertaeque transsumpto capituli eccl. de Spiš, 28. iun. 1322 dato, cuius originale in archivo episcopatus Nitriensis (C. VIII. fasc. 4, num. 13) asservatur (C). - Alium apographum insertum est confirmationi Karoli, regis Hung. 16. oct. 1315 datae insertaeque confirmationi eiusdem Karoli regis, 10. dec. 1323 datae insertaeque iterum transsumpto capituli eccl. de Spiš, 29. oct. 1327 dato, cuius originale in archivo fam. Görgey de Spišský Hrhov (MOL DL - 63653) asservatur (C1).