Rieka Dunajec
1. Prístav Kláštor Kartuziánov
Milí hostia, naloďujeme na palubu Tatra Rafting, rieka Dunajec vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Dunajca na poľskej strane Tatier, vodná hladina je podriadená režimu nedeckej hydroelektrárne, proti prúdu 10 kilometrov. Nalodili sme na slovenskej strane v prístave Kláštor kartuziánov, na sútoku Dunajca a Lipnického potoka, pri autokempingu národného parku. Na hajdúskej lúke vľavo pred nami je odkrytá nádhera vápencového bradlového pásma Pienin s dominantou Tri Koruny na poľskej strane.
2. Hajduská lúka, Tri Koruny
Úsek rieky Dunajec po Ostrú skalu je vstupnou bránou do národného parku Pieniny, rieka tiekla starým korytom vpravo, každoročne sa tu organizovali kanoistické preteky Medzinárodný pieninský slalom, jeho zakladateľom je slovenská rodina Benických. Slovom hajdúch nazývame ozbrojeného panského sluhu, drába, strážnika, žoldniera, tieto historické časy sú dnes zastúpené farmou koní na ľavom brehu Dunajca. Hlavné štíty skalného masívu Tri Koruny, zľava doprava, nazývame Katarína, Barbora, Mária a reprezentujú tri provincie Rakúsko-Uhorskej monarchie, Západnú a Východnú Galíciu a Horné Uhorsko, odtlačok na Ostrej skale pripomína lietajúceho jaštera.
3. Ostrá skala, Ostrica, Dračica
„V časoch zázrakov, keď ešte nebolo riek a morskí súrodenci Baltik a Jadran boli rovnocenní, zrazu Tatry vyrástli, Jadran zdvihlo takmer o pol metra vyššie ako Baltik, pohlo stojatými vodami, ktoré dovtedy pokojne žmúrili oká do nekonečných hlbín oblohy, teraz sa museli vylievať a premieňať na tečúce vody, tak bola zrodená rieka Dunaj od južných stráni Tatier k Jadranu, tak bola zrodená rieka Dunajec od severných stráni Tatier k Baltiku. Nebolo veľa istôt, ale aj tie prestali platiť. Keď nadvihlo Tatry ešte viac, v divokej krútňave vody južných strání obrátili tok a zrodili rieku Poprad, ktorá sa vliala do rieky Dunajec, tieto javy boli také dokonalé, že v jedinej chvíli sa všetky tatranské jaštery naučili lietať a rozpŕchli do odľahlejších oblastí, prileteli aj do týchto končín, pohorie Pieniny a rieka Dunajec stáli sa ich novým domovom, prebývali v jaskyni Mliečna diera a zlietavali na Hajdúskej lúke“.
4. Zbojníkov skok
Je miestom na fotografovanie a filmovanie, hĺbka vody 5 metrov, šírka riečiska 10 m, popri lodiach tu plavú húfy rýb a kŕdle kačiek, privykli na prikrmovanie chlebíkom, najdôležitejšou rybou je hlavátka z rieky Orava. Zbojník Juraj Jánošík z Terchovej nepôsobil v spišskej stolici, obvinený bol z lúpežného prepadnutia a vraždy, ale priznanie neučinil ani po útrpnom mučení, roku 1713 v Liptovskom Mikuláši bol popravený, je považovaný za hrdinu na oboch stranách Uhorsko-Haličskej hranice. Romantické zákutia rieky Dunajec boli exteriérmi pre filmové scény domácej a zahraničnej produkcie, uveďme Veľký had, Móric Beňovský, Orlie pierko, Šestnásť dievčat, Upír. Popri Dunajci vedie cestička, ktorou prepravovali soľ do Uhorska, od Baltského mora k Jadranskému moru tadiaľ viedla obchodná, jantárová cesta, využívaná za čias rozmachu veľkomoravskej ríše Svätopluka.
5. Lesný chodník, Bórsteig
Obyvatelia obce Lesnica využívali Bórsteig, krátky lesný a poľný chodník do osady Huta, na suchý prechod do obce Červený Kláštor, isto ste navštívili národnú kultúrnu pamiatku Kláštor kartuziánov, Múzeum. Majetky kartuziánov a kamaldulov sa rozprestierali na pravej strane rieky Dunajec, osobnosťami kamaldulského obdobia kláštora v 18. storočí sú páter Romuald (Hadbavný), známy prekladom Písma svätého do slovenčiny, a fráter Cyprián (Jesse), známy výsledkami v botanike, farmácii, medicíne. Odporúčame navštíviť aj strážne hrady Nedeca, Čorštyn stojace oproti sebe, medzi nimi tiekol Dunajec roklinou Vtáčí skok, dnes tam je postavená hydrocentrála. Hrad Čorštyn je známy sedliackym povstaním, ktoré vypuklo v okolí, je spájané aj s politickými záujmami, ktoré v prvej polovici 17. storočia hlásal vodca kozákov Bohdan Chmeľnický.
6. Lesnická Huta
Zaniknutá osada Huta bola časťou obce Lesnica, názov súvisí so želiarskou prácou, výrobou dreveného uhlia, sklárne tu neboli. Pripomeňme, že rieka Dunajec vytvára v dĺžke približne 20 kilometrov prirodzenú hranicu medzi Poľskom a Slovenskom. Jej dôležitý pravostranný prítok je Biela voda, ktorá pramení v Belianskych Tatrách a dnes tvorí štátnu hranicu v okolí hraničného prechodu Lysá Poľana, potom vlieva svoje vody do Dunajca pri obci Dębno. Táto riečka v jarných mesiacoch je vyhľadávanou vodáckou destináciou, kedy pri vyššej vode je splavná od obce Jurgov. Juhovýchodné územie, ohraničené na severozápade riekou Biela voda a riekou Dunajec, pôvodne patrilo v rámci administratívneho členenia Rakúsko-Uhorskej monarchie do Spišskej župy, dnes je zvrchovaným poľským územím, na ktorom stojí nedecký hrad, nazývaný Dunajec, založený na začiatku 14. storočia významným šľachtickým slovenským rodom Brezovických, ktorí približne v rovnakom období zakladali Kartuziánsky kláštor na sútoku rieky Dunajec s Lipnickým potokom.
7. Holá skala, Holica, Sedem mníchov
Rieka Dunajec a pohorie Pieniny patria k sebe, nemožno ich od seba oddeľovať, vzdialenosť vzdušnou čiarou medzi horskými masívmi Tri Koruny a Sokolia skala je približne 2,5 kilometrov, ale rieka Dunajec meandruje pohorím Pieniny v štvornásobnej dĺžke, odtiaľto vidno skalný štít Mária v masíve Tri Koruny. Rieka Dunajec je našim prastarým otcom, pretože je mocný a vždy poskytuje živobytie, Sokolica je našou prastarou matkou, pretože má slnečnú náruč a poskytuje nám ochranu na Pieninskom hrade.
8. Orlia skala, Orlica, Facimiech
Pri jarnom splave dreva mali pltníci najviac starosti s prekonaním skalného prahu Facimiech, Dunajec sa prudko v oblúku láme a nahnevaná rieka sa ostro vyslobodzuje z kamenného zovretia, po zvládnutí tejto kaskády bola predstava pltníkov o plnom mešci peňazí naozaj oprávnená. Splavované bolo tatranské a pieninské ihličnaté drevo, jedľa a smrek, do poľského vnútrozemia, bližšie k Baltskému moru, moderní pltníci vravia, že od mora pochádzajú mušličky prišívané na klobúky Goralov/Vrchárov, ale Juraj Jánošík mal na svojej zbojníckej čiapke ozdoby zo zuboviny. Drevo z južných svahov Spišskej Magury bolo splavované veľkým oblúkom po rieke Poprad, odtlačok na ľavobrežnej skale pripomína orlicu z poľského štátneho znaku.
9. Sokolia skala, Sokolica
Na hrebeni Pienin, medzi prírodnými dominantami Tri Koruny a Sokolia skala, ležia rozvaliny hradu Pieniny, v týchto ťažko prístupných končinách sa ukrývala pred tatárskym vpádom v prvej polovici 13. stor. princezná Kunigunda, dcéra uhorského kráľa Belu IV., známa ako manželka krakovského kniežaťa Boleslava, poľského kráľa. Oslovujeme ju Svätá kráľovná, Kinga, tejto vzácnej žene, svätici, ktorú blahorečil pápež Ján Pavol II., Vojtyla, patrón poľskej a slovenskej horskej záchrannej služby, je úprimne venované prírodné sakrálne miesto na poľskom brehu rieky Dunajec, pri vyústení pieninského Bieleho potoka.
10. Prúdy
Úsek Prúdy patrí k najrýchlejším na Dunajci, rekreačný a športový zážitok je umocnený prekrásnym výhľadom na Sokoliu skalu, potom rieka po Stáročný prameň sa lenivo vlečie, rovnako ako od Orlice po Sokolicu. Pohorie Pieniny je územím niekoľkých podzemných puklín, najznámejšie sú jaskyňa Axamitka, pôvodná Mliečna diera, a Zbojnícka jaskyňa. Žriedlo Stáročný prameň má pitnú vodu, to znamená, že sa nejedná o presakovanie od Holej skaly, pomenovanie Axamitka úzko súvisí s pôsobením vojsk Husitov v okolí.
11. Stáročný prameň, Storočný prameň
„Keď v časoch zázrakov dvihlo Tatry po druhýkrát, prileteli do týchto končín severský jašter Duna a južanská jašterica Pena, vysoko v horách našli priestrannú, mohutnými bielymi stĺpmi podoprenú jaskyňu, nazvali ju Mliečna diera, do tohto úkrytu jašterica uložila dračie vajce, z ktorého sa onedlho vyliahol dráčik Gora. Keď Tatry dvihlo po tretíkrát, dráčika v jaskyni zavalilo, doteraz tam trpko plače a jeho studené slzy vyvierajú stáročným prameňom, ostro pritislo o skalu jaštericu Penu, ktorá práve krúžila nad Hajdúskou lúkou, jašter Duna oboch doteraz hľadá, môžeme ho v skorých ranných hodinách vidieť ako sa kúpe v rieke Dunajec, alebo v neskorých večerných hodinách vidieť ako krúži nad Pieninami“.
12. Prielom Lesnického potoka, Káče
Priehlbeň pod Stáročným prameňom nazývame Ľoch, zátoku pod ním Baňa, sprava priteká Lesnický potok, ústie je prístavom pre športové lode, prielom potoka nazývame Kače. Pravý breh Dunajca od potoka po skalný prah Prielom Dunajca na rozhraní katastrov obcí Ščavnica (PL)/ Lesnica (SK) je majetkom Urbárskeho spolku Lesnica. Spolok v minulosti vykonával lesnú hospodársku činnosť, vyrábal tehly, pálil vápno, tu napájal rožný statok a využíval výsostné právo loviť ryby. Aj komerčný prístav nad skalným prahom má pomenovanie Prielom Dunajca, z prístavu odvážame prielomom Lesnického potoka plte a člny do prístavov Červený Kláštor, Majere, Spišská Stará Ves. V prístave hostia môžu nasadnúť na konské záprahy, ktoré záujemcov odvezú za poplatok k hotelu Pieniny. Odtiaľ možno pokračovať automobilovou dopravou alebo zapožičať bicykel.
Milí hostia, vyloďujeme na slovenské územie v prístave Prielom Dunajca, tu rieka celkom víťazí nad pohorím Pieniny a vteká do poľského vnútrozemia, dvíha svoju modrozelenú hladinu k prítoku Ruská voda (poľ. Grajciarek, nem. Kreutzer) a ščavnickým kúpeľom vpravo, aby prudko zatočila doľava a zrýchlila tok k obchodnému mestečku Kroščenko nad Dunajcom. Kupci tu zaplatili pltníkom za splavenie dreva, mnohí sa vedeli zahryznúť do ťažko zarobených uhorských forintov, či rakúskych florénov, tie po šťastnej plavbe úspešne premieňali na medené grajciare, či kreutzery.