"Skýti a Sarmati (Sauromati) sú známe iránske kočovné kmene, domovina Sarmatov bola za riekou Don/Tanais, ale bojovali proti Skýtom a zvíťazili. Získali severné pobrežie Čierneho mora po líniu s Getae/Dácia na rieke Tyros/Dnester, nad ústim rieky Ister/Dunaj. Dobová mapa ukazuje územia Dácia, Sarmatia, Skýtia. Územie Slovenska je situované do Dácie, dobre vidno rieku Vistula/Wisla, celý oblúk Karpát, Čierne more, Krym, Azovské more, Kaspické more. Územie Agathyrsi/Transylvánia/Sedmohradsko, dnes časť Rumunska, je dôležitý kultúrny región Dákov, Skýtov, Sarmatov, Germanov a Slovanov. V horách sa udržali staroverci, Huculovia, tých slovanskí Bojkovia nazývajú Irsin, Irsen, Iršen, Irščen a hovoria o „nečistých kresťanoch“. Ide o iránskych Sarmatov a Skýtov, obyvateľov historického územia Agathyrsi/Transylvánia, slovenský učenec Matej Bel (*1684 +1749) Ruthenov v uhorskej župe Zemplín nazýva Sarmatmi ..."

Obec Veľký Lipník je súčasťou historického územia obývaného na zvykovom práve slovanskými kmeňmi Antov a Venetov. Šľachtická rodina Görgeyovcov od roku 1256 patrila k výlučným vlastníkom pôdy v Zamagurí, uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou daroval územie Lypnice v roku 1314 Júliusovi Görgeyovi. Na toto obdobie nachádzame odkazy v podobe miestnych názvov Görgeyova záhrada (majer), Kráľov potôčik, Fridrichova baňa (kúpeľ). Görgeyovci neskôr dosídlili územie obce nemeckou infiltráciou na základe emfyteutického (zákupného) práva, svedčí o tom názov lokality Nemecká dolina. Obec sa nakrátko v období rokov 1440 – 1462 stala miestom pobytu žoldnierov Jana Jiskru, na vrchu Kolačka je potvrdené vojenské opevnenie, hrádok, ktorý strážil strategickú cestu Nedeca - Červený Kláštor - Stará Ľubovňa, v neprebádanej lokalite pod masívom Axamitka sa pravdepodobne nachádzal tábor bratríkov. Okolo roku 1567 bolo územie obce po vyčerpaní ornej pôdy dosídlené valachmi prevažne rusínskeho pôvodu, svedčí o tom názov lokality Ruská dolina.

Obec leží v severozápadnej časti okresu Stará Ľubovňa, má približne 1000 obyvateľov, z ktorých väčšina sa dnes hlási k slovenskej národnosti a gréckokatolíckemu vierovyznaniu. V obci sú dva gréckokatolícke cintoríny (starý a nový), nefunkčné sú cintoríny židovský a takmer zaniknutý evanjelický a. v. Obec je rodiskom známych osobností vedy, politiky a kultúry, má 322 domov a bytov, základnú školu, zdravotné stredisko a lekáreň, poštový úrad, dobrovoľný hasičský zbor, nachádza sa tu reštaurácia Tri koruny, penzión Daniella a niekoľko menších predajní rozličného tovaru, úspešne tu pracuje športový klub a poľovnícke združenie. Katastrálne územie obce Veľký Lipník zaberá rozlohu 2752 ha a je riekou Lipník predelené na severnú (pieninskú) a južnú (spišskomagurskú) časť, nadmorská výška v chotári je v rozmedzí 530 – 1101 metrov, najvyšším miestom je Veterný vrch. Tok deliacej rieky prekonáva niekoľko terasovitých stupňov, z ktorých najvýraznejšie sú skalné prahy Fridrichova baňa, Ovlažec a vodopád na Kútach.