"Lipničianka 1979"

Carousel imageCarousel imageCarousel image

....Splavovať začíname od požiarnej zbrojnice. Koryto rieky je v týchto miestach dosť široké. Voda rieky je poriadne mútna, riskujeme poškodenie dna lode. Rýchlo míňame prvý drevený mostík cez rieku, objavuje sa prvý betónový most. Silnejúci hukot vody nás núti tesne za mostom vystúpiť z plavidiel. Pred nami je obťažný prah, miestne nazývaný Frydrykova baňa. Voda tu nateká celkom vpravo, padá a kľukatí sa pomedzi skaly. Za nižšieho stavu možno vidieť kotol, ktorý tu vyhĺbila padajúca voda. Posudzujeme splavnosť prahu. Neriskujeme. V koryte sa zdá byť nedostatočné množstvo vody. Vystúpenie z lodí možno spojiť s prehliadkou kostola s cenným ikonostasom z konca 17. storočia, s obhliadkou budovy starej školy, v ktorej bola za druhej svetovej vojny provizórna armádna nemocnica.

Pokračujeme v splave. Za zákrutou sa objavuje druhý betónový most. Za ním sa rieka skrúca na západ. Prichádzame pod Ovlažec. Tu sa začína nádherná kaskáda. Dno koryta je v týchto miestach stupňovité, takže voda skáče akoby po schodoch, dosahujúcich niekde výšku až jeden meter. Ďalej zľava priteká Šoltysa a rýchlosť prúdu sa zjavne zväčšuje. Míňame druhý drevený mostík. Po pravej strane je rozsiahly sad ovocných stromov Gergelyiova záhrada. Trochu po prúde, v mieste kde rieka tečie na severovýchod, je v koryte zakliesnený peň, na ktorom sú zachytené konáre a iné naplaveniny. Navyše, z brehu zasahuje do riečiska hrubý kmeň.

Prenášame lode. Na skale, týčiacej sa do výšky asi 4 metre nad hladinou za prekážkou, badať zvetrané základy akejsi stavby. Vystupujeme na skalu. Zhora je pekný pohľad na valec, siahajúci cez celé koryto. Okolo skaly tečie malý potôčik so silným síričitým zápachom. Prameň tejto minerálnej vody je za domcami. Je druhým najväčším v Zamagurí, jeho liečivá voda sa bez úžitku stráca. Za valcom sa rieka skrúca na západ, objavuje sa širšie priestranstvo. Tu robia prvé dotyky s vodou žiaci vodáckeho krúžku miestnej školy. Preskakujeme umelú zátarasu, ktorá zvyšuje hladinu výcvikového miesta. Plavíme sa okolo smetiska (!) za školou, pred nami je tretí drevený mostík, zhotovený z dvoch kmeňov stromov preložených ponad koryto. Na podplávanie je však dosť miesta. Koryto sa náhle zužuje. Jeho šírka nepostačuje na obrátenie sa proti prúdu. Prekonávame očakávanú kaskádu, voda sa kĺže po nepríjemne ostrých kameňoch, ktoré na dne lode zanechávajú hlboké škrabance. Ešte jedna zákruta na sever a sme na Polankach.

Úsek pred nami je zaujímavý. Voda sa stráca v úžine medzi kameňmi, jej šírka je o málo väčšia ako šírka kajaka. Z vody vyčnieva mohutný balvan. Splavenie úžiny nám nerobí problémy. Loď treba nasmerovať do najsilnejšieho prúdu. Prúd vody nás z peny vynáša sám. Chvíľa oddychu a pokračujeme ďalej. Objavuje sa most na kútoch. Koľký už? O dravosti Lipníka svedčí strhnutý pilier mosta, váľajúci sa v koryte. Most podopiera drevená podpera. Pred nami sa začína exponovaný úsek. Vystupujeme a vyberáme najvhodnejšiu plavebnú dráhu. Treba ísť tam, kde je voda najviac spenená. Dôležitý je správny nájazd a reakcia. Prekonávame aj toto miesto. Po chvíli oddychu znova sústreďujeme svoju pozornosť na vodu. Jej hukot sa zosilňuje, blížime sa k vodopádu. Asi 20 metrov pred ním zastavujeme v protiprúde a vystupujeme z lodí.

Obzeráme si vodopád a rozmýšľame nad jeho splavnosťou. Možná cesta sa rysuje prúdom vpravo, voda tu padá cez dva stupne. Prúd vľavo prekonáva iba jeden stupeň a vteká do štrbiny. Nemali sme odvahu na splavenie vodopádu, a preto splav končíme. Odnášame si túžbu po zoznámení sa aj s ostatnými úsekmi rieky. Lode prenášame k štátnej ceste krížom cez záhradu uja Lichvára. V záhrade vidno hrdzavejúcu konštrukciu bývalého mlyna. „Lipničianku“ si ľudia vedeli podmaniť už v minulosti.

Lipnický potok

Vzniká sútokom potôčikov pod obcou Stráňany, je tiesnený v krovinami lemovanom koryte, neskôr pohltí niekoľko prítokov, dvihne hladinu, zmocnie. Lipnický potok je najväčším prítokom rieky Dunajec na slovenskom území, nazývaný Lipník, Lipničianka. Je to nenápadná riečka, ktorej hladina po prívale dažďových vôd prudko stúpa, vtedy voda riečiskom priam letí. Voda vrie a duní pod veľkými skalnými prahmi Frydrykova baňa, Kúty, divoká riava vzbudzuje rešpekt.

Vyšný úsek Stráňany - Veľký Lipník je dlhý 2,5 km a patrí k doposiaľ nespoznaným, prekážkou je hustý brehový porast, ktorý zasahuje do riečiska.

Stredný úsek Veľký Lipník - Haligovce je dlhý 5 kilometrov, obťažnosť hodnotíme stupňami WW III, miestami WW IV a je vhodný pre technicky zdatných vodákov. Splav začíname na sútoku s Červeným potokom pri Hasičskej zbrojnici, blízko odbočky štátnej cesty do obce Lesnica. Nebezpečné miesta sú

  1. prvý betónový most, za nim je vodopád Frydrykova baňa

  2. tretí betónový most, za nim je tiesňava Polanky - vodopád na Kútoch

  3. vodopád Kúty

Prvý splav uskutočnil v marci 1979 kajakár Dušan Mamrilla z Telovýchovnej jednoty Sokol Veľký Lipník, vodopády neboli splavené.

Nižný úsek Haligovce - Červený Kláštor je dlhý 3,5 km a patrí k najviac navštevovaným, obťažnosť hodnotíme stupňami WW II, miestami WW III. Splav možno začať na sútoku s Lesnianskym potokom v lokalitách Vengliská, Marmuľa. Prvý splav uskutočnil v júli 1972 kajakár Tibor Smatušík, vedúci Katedry telesnej výchovy Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Lipnický potok v obci Veľký Lipník prekoná skokmi veľké výškové rozdiely, zľava priberie Šoltýsky potok, zväčší rýchlosť prúdu, na konci obce v lokalite Kúty preteká so zvukovými efektami nádherným vodopádom. V obci Haligovce tečie pod masívom Haligovských skál, zľava priberie Lesniansky potok. V obci Červený Kláštor preteká kúpeľmi Smerdžonka, obmýva múry Kartuziánskeho kláštora a po 11 kilometrov dlhej púti sa pod starými lipami vlieva do Dunajca.